Návrat do záhradiek a kuchýň hlási i málo známa loboda záhradná, Atriplex hortensis

Loboda červená nám toho roku vyrástla sama medzi cesnakom. Mladú vňat som použila do jedál, cesnak trochu okopala a namulčovala pokosenou trávou.

Považuje sa za starú kultúrnu rastlinu. Využiť ju môžete v surovom stave do zmiešaných šalátov. Najmä jej červeno listá varieta v nich pôsobí veľmi dekoračne. Tepelne upravená sa používa podobne ako špenát, čiže v prívarkoch alebo dusená ako príloha k mäsu či rybe.

Tak ako i iná listová zelenina, je loboda záhradná bohatá na vitamíny A a C a obsahuje i minerálne látky draslík, vápnik, horčík a fosfor.  (de.wikipedia.org)

Ďalej na článok …

Spoznajte bukové semenáče a ochutnajte ich v jedle

To, že sa dajú konzumovať mladé bukové listy, sme sa na poznávačkách v teréne učili na univerzite, čo už bolo dosť dávno. Ale to, ako vypadajú a chutia bukové semenáče, som sa dozvedela až oveľa neskôr, na poznávačke jedlých divých rastlín s Bartekom Dobrodejom.

Ich chuť a „konzistencia“ ma milo prekvapili. Oproti mladým jedlým listom sú mäsitejšie a pod zubami sa ľahko rozhryzú. Ich chuť pripomína bukvice, čiže je príjemne „oriešková“. Niet div, veď vlastne ide o vyrastené  a premenené vnútra bukvíc.Ďalej na článok …

Ako si nepomýliť medvedí cesnak a jedovatú konvalinku

Medvedí cesnak: Listy vyrastajú samostatne priamo zo zeme. Konvalinka: Listy sú dva a rastú oproti sebe, navyše vyrastajú zo spoločnej stonky.

V čase, keď je medvedí cesnak v puku a začína kvitnúť, čo môže byť podľa roku napríklad koncom apríla, sú vyrastené aj listy jedovatej konvalinky.

Keď v lese natrafíte na porast konvaliniek a medvedieho cesnaku, ktoré  rastú na plôškach vzdialených od seba niekoľko metrov, pravdepodobne si to uvedomíte a všimnete. Problém môže, najmä pre menej skúsených zberačov, nastať, keď cesnak a konvalinka rastú vedľa seba či cez seba. Vtedy sa pri zbere naozaj môže stať, že si s jedlými a zdravými listami prinesiete domov aj zopár tých jedovatých. Riziko sa zvýši, keď sa ponáhľate, alebo ste v lese s niekým, s kým sa rozprávate a nedávate tak celkom pozor.

Prvé, čo vás má na prípadnú zámenu upozorniť, sú vaše oči. A na overenie použite pošúchanie medzi prstami a spomínaný čuch. Na listoch na fotke je K za konvalinku a MC za medvedí cesnak.

Ďalej na článok …

Púpava rýchlená pod tmavou nádobou je krehkejšia a menej horká

Púpava lekárska, liečivá rastlina, sa dá využiť aj v kuchyni. Keď si ju narýchlite pod tmavou nádobou, budú listy svetlé, krehkejšie a menej horké.

Púpava môže očariť každého, kto má rád horkú chuť, napríklad obľubuje listy čakanky v šaláte.

Ako na to?

Veľmi skoro na jar si pripravte dva keramické kvetináče, misku, lopatku, rukavice a substrát. Lopatkou vyberte púpavu aj s koreňom, nevadí keď sa konček odtrhne. Otrhajte spodné a poškodené listy a zasaďte do kvetináča.

Ďalej na článok …

Prečo zaradiť do jedálnička divé rastliny či dokonca buriny

Možno sa vám predstava, že by ste mali konzumovať buriny a divé rastliny, ktoré vaše babičky a prababičky hádzali sliepkam a dávali králikom, nepáči. Ale…..

 

Ale mnohé z nich dokážu obohatiť náš jedálniček. Vyskúšate nové chute, zaexperimentujete s receptami a hlavne, dobre spoznáte mnoho nových rastlín. Nikto predsa netvrdí, že ich máte jesť denne. Ide naozaj o spestrenie pre naše chuťové poháriky, ale aj pre telo. Viaceré sú liečivé, či obsahujú, podobne ako iná zelenina či ovocie, množstvo vitamínov a minerálnych látok.

            

Veď si to predstavte, ani o medveďom cesnaku ste pravdepodobne na začiatku tohto tisícročia nepočuli a dnes ho možno sami chodíte zbierať do lesa. Zvlášť v predjarnom období, keď je ešte veľmi málo čerstvej zeleniny, ktorá by vyrástla pod holým nebom a nie v skleníkoch alebo na inom konci planéty, ponúkajú jarné  „buriny“ zaujímavú možnosť dodať telu potrebné vitamíny.

                     

A keďže nie všetky buriny a divé rastliny sú jedlé, naučte sa ich postupne spoznávať. Pýtajte sa starších ľudí so záhradkou, kúpte si knižku a hlavne, pozorujte. Ak máte vlastnú záhradku, určite zistíte, že veľa z nich rastie v záhonoch. Časom ich možno vezmete na milosť a neskončia všetky iba v komposte, ale aj na tanieri. Ak sa chystáte zbierať rastliny vonku v prírode, môže byť spoznávanie a nájdenie toho správneho druhu medzi veľkým množstvom divých rastlín náročnejšie.  

             

Je isté, že niektoré z divých rastlín vás svojou chuťou nenadchnú. V tom prípade sa dajú do jedla zakomponovať v menšom množstve, aby neprebíjali základnú chuť. A možno sa znovu opýtate, že prečo by ste to robili, keď vlastne nechutia? Ako som už spomínala, mnohé z nich sú liečivé, napríklad žihľava, púpava, lopúch. Pojmite to tak, že takto v malých dávkach, občas a nenápadne dodáte telu niečo veľmi prospešné. 

                  

Prajem vám úspešnú cestu poznávania rastlín, experimentovania v kuchyni a veľa zdravia.

Monika

 

Topinambur, diétna zelenina nenáročná na pestovanie

Už ste ochutnali topinambury? Veľmi chutné sú surové, no dajú sa aj tepelne upravovať. Navyše sa mi na nich páči, že sú nenáročné na pestovanie.

 

Z hľadiska výživy sa zaraďujú medzi potraviny s nízkym glykemickým indexom. Vhodné sú  preto nielen pre diabetikov a ľudí s nadváhou, ale aj ako súčasť jarných redukčných a očistných diét. Obsahujú takzvaný polysacharid inulín, čo je druh rozpustnej vlákniny, ktorej základ tvorí molekula fruktózy spojená do reťazca. Obsahujú aj množstvo stopových prvkov – železo, fosfor, vápnik, horčík, zinok.

 

Vyhnite sa použitiu topinambur v kuchyni, ak trpíte neznášanlivosťou na fruktózu.Ďalej na článok …