O mne

Milujem prírodu, rastliny aj zvieratá. Bolí ma, keď vidím alebo počujem, ako dokáže človek s prírodou hanebne a trestuhodne zaobchádzať. Akoby si neuvedomoval, že je nielen jej súčasťou, ale je na nej aj priamo závislý. Od mala ma moji starí rodičia žijúci na vidieku, ktorých sme každý víkend navštevovali, viedli k práci na záhrade ale i citlivosti k nej. Áno, istý čas počas dospievania sa mi práca na záhrade znechutila, ale postupne som si k nej nachádzala vlastnú cestu. Viac prírodnú a menej “kopajúcu“:-)

Hoci som vyštudovala odbor Záhradná a krajinná architektúra v Nitre, ako záhradná architekta nepracujem. Po takmer troch rokoch strávených ako floristka v kvetinárstve som o záhradách začala písať. Osem rokov som strávila ako interná redaktorka v časopise Pekné bývanie. Objavila som, že existuje permakultúra a zistila, že jej princípy sú mi veľmi blízke svojou nenásilnosťou a čuduj sa svete, logikou. To posunulo i moje vnímanie zelene a práce s ňou. Prírodu viac rešpektujem a všímam si ju.

Chcem, aby sa rastliny aj hmyz na našej rodinnej záhrade mali dobre a skúšam rôzne “nové” postupy, ako mulčovanie, vyvýšené záhony a intenzívnejšie kompostovanie. Určite ale nie som permakultúrnym odborníkom.

Asi v roku 2014 som narazila na knižku o divých jedlých rastlinách. Predstava, žeby som mala jesť rovnakú “burinu”, akú ma kedysi starí rodičia posielali trhať pre zajace a sliepky, ma nelákala. No možno preto, že sme na univerzite ochutnávali mladé listy buku alebo plody hlohu či tisu (pozor, pri plodoch tisu musíte vždy vypľuť jedovatú čiernu kôstku), prevládla u mňa zvedavosť a ja som sa postupne pustila do ochutnávania niektorých “burín” a vymýšľania nových receptov.

Plusom bolo, že mnohé rastliny z kúpenej knižky som už bezpečne poznala zo školy. Mojím cieľom je inšpirovať i vás k citlivejšiemu vnímaniu vlastnej záhrady, k poznávaniu procesov, čo sa v nej odohrávajú a k ochutnávke rastlín, ktoré ste doteraz nemilosrdne vyhadzovali. Nie na každej takejto rastline sa dá vyslovene pochutnať, dokonca pri ochutnaní niektorých som úplne chápala, prečo sa neuchytili ako jedlé. No iné sa dajú veľmi dobre využiť ako spestrenie jedálnička.

Vaša Monika.