Topinambur, diétna zelenina nenáročná na pestovanie

Už ste ochutnali topinambury? Veľmi chutné sú surové, no dajú sa aj tepelne upravovať. Navyše sa mi na nich páči, že sú nenáročné na pestovanie.

 

Z hľadiska výživy sa zaraďujú medzi potraviny s nízkym glykemickým indexom. Vhodné sú  preto nielen pre diabetikov a ľudí s nadváhou, ale aj ako súčasť jarných redukčných a očistných diét. Obsahujú takzvaný polysacharid inulín, čo je druh rozpustnej vlákniny, ktorej základ tvorí molekula fruktózy spojená do reťazca. Obsahujú aj množstvo stopových prvkov – železo, fosfor, vápnik, horčík, zinok.

 

Vyhnite sa použitiu topinambur v kuchyni, ak trpíte neznášanlivosťou na fruktózu.

 Počas zimy a na jar

Jedálniček si dokážeme topinamburmi spestriť počas zimy a v jarnom období. Hľuzy sa v pôde tvoria až od druhej polovice leta a najmä na jeseň. Zbierať sa dajú počas zimy, keď nie je zamrznutá pôda a skoro na jar, než začnú klíčiť.

 

Skladovanie hľúz

Majú jemnú šupku, preto pomerne rýchlo vysychajú. Vyhovuje im vlhké prostredie chladničky alebo pivnice. Za bežných podmienok vydržia okolo dvoch týždňov, potom vädnú. Ak sa tak stane, nevyhadzujte ich. Vložte ich do zaváraninového pohára s vodou, ktorú opäť nasajú a na druhý deň ich spracujte.

 

Praktické rady do kuchyne

Šúpu sa škrabkou podobne ako zemiaky. Kvôli ich tvaru s množstvom výbežkov je to zdĺhavejšie. Hneď po ošúpaní ich vložte do vody s citrónom, zachovajú si svetlú farbu. Na vzduchu pomerne rýchlo tmavnú. Ak vás ich šúpanie otravuje, stačí ich vydrhnúť kefkou. Šupka je tenká a mäkká, neobsahuje žiadne škodlivé látky a teda jedlá. Ponechaná šupka ale môže trochu zmeniť farbu pokrmu do tmavšej v porovnaní s ošúpaným a v citrónovej vode namočeným kúskom.

 

Popis rastliny

Topinambur konzumujeme ako hľuzy, ale botanicky nemá s trochu podobnými zemiakmi nič spoločné. Je to dokonca blízky príbuzný slnečnice. Jeho botanický názov je slnečnica hľuznatá – Heliantus tuberosus  a patrí do čeľade astrovité – Asteraceae. Chĺpkaté striedavé listy sú dlhé 10 až 30 centimetrov. Na jeseň sa na vrcholcoch objavujú jednoduché žlté kvety. Nie sú malé, no v vzhľadom na veľkosť celej rastliny pôsobia malo.

 

Spôsob pestovania

Veľmi jednoduchý.  Na výsadbu stačia veľmi malé hľuzy, napríklad veľkosti palca, ktoré zatlačíte prstom do skyprenej zeme, do hĺbky 5 až 10 cm. Nerastú príliš do hĺbky a to je výhoda aj pri ich vykopávaní. Prospieva im vlhkejšie prostredie alebo aspoň občasná zálievka najmä v čase tvorby hľúz, čo je od druhej polovice leta a na jeseň. S príchodom  mrazov nadzemná časť odumrie. Nastrihajte ju do kompostu.

 

Kam s nimi na záhrade

Ich výška je nezriedka viac ako dva metre behom jedného roka. Počítajte s touto výškou. Dajte ich tam, kde nevadí, že cez ne nebudete vidieť. Ja ich mám pri kraji záhrady pri plote, kde nezacláňajú žiadnemu výhľadu. 

 

Pozor na premnoženie

Ich nenáročnosť môže spôsobiť premnoženie, dajte si na to pozor najmä vo vlhkejšej oblasti s dobrou pôdou. Bez pravidelného vyberania hľúz môžu vytvárať kompaktné a husté porasty a prejdú do záhrady aj susedom. Jedna z možností je záhon, na ktorom ich chcete pestovať, oddeliť podzemnými oddeľovačmi.

 

Ako som k topinamburom prišla

Prvý krát som sa s nimi stretla „na diaľku“. Ako dieťa som bola na prázdninách v Rimavských Zalužanoch u mojich krstných rodičov. Raz sme pri prechádzke neďaleko potoka spozorovali ruch. Niekoľko ľudí sa predieralo hustým a vysokým porastom. Krstný mi vysvetlil, že si išli nazbierať topinambury – hľuzy trochu pripomínajúce zemiaky, ktoré potom jedia.

Vtedy ešte moja zvedavosť nebola taká veľká a nevybrala som sa preskúmať túto rastlinu bližšie. Až oveľa neskôr som topinambury a ich opis a fotografie narazila v článkoch, no nevedela som, kde v mojom okolí rastú. Prešli ďalšie rôčky a priateľ ma zobral na automobilové preteky k jednej z vltavských priehrad. Keďže autá mi veľa nehovoria, prechádzala som sa po okolí a objavila pomerne rozsiahly porast vysokých hustých rastlín.

Spomenula som si na fotky topinamburov z literatúry a skúsila povytiahnuť stvol. Išlo to ľahko a na jeho konci sa objavili malé hľuzy. Nabrala som ich hneď niekoľko, ponáhľala sa k autu pre nožík a začala šúpať. Boli chrumkavé, jemne sladké, prirovnanie ich chuti ku kombinácii jarného kalerábu a vlašských orechov je celkom výstižné. Ponúkla som i priateľa a jeho kamarátov. Síce sa tvárili nedôverčivo, ale každý ochutnal aspoň kúsok. Ja som si ich zopár neolúpaných pribalila do tašky a vysadila na záhrade.

 

Naša záhrada je vo veľmi suchej oblasti a tak bez zálievky narástli ledva do metra a pol a aj úroda hľúz bola malá. Ďalší rok sme niekoľko hľúz vysadili do polievaného hriadku. Výška rastlín takmer tri metre a po tuhej zime koncom februára potešili aj hľuzy. Okrem šalátov, takých sviežich v tomto predjarnom čase, sme ich vyskúšali aj tepelne upravené. Polievka aj placky chutili a tak ich zaradíme do jedálnička každý rok.

Monika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *